V dňoch 23. a 24. januára 2024 sa na Bavorskom štátnom ministerstve životného prostredia a ochrany spotrebiteľa v Mníchove konalo valné zhromaždenie (General Assembly) pracovnej skupiny pre jesetery – Danube Sturgeon Task Force (DSTF), ktorého sa zúčastnili zástupcovia podunajských krajín.
Ako už z názvu vyplýva, hlavnou témou stretnutia boli dunajské jesetery – vlajkové druhy Dunaja. DSTF bola zriadená ako reakcia na spoločné úsilie všetkých 14 krajín povodia Dunaja (Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina) o zachovanie biodiverzity pôvodnej ichtyofauny, špeciálne ohrozených jeseterovitých druhov. DSTF funguje ako expertná skupina odborníkov zameraných na ochranu jeseterov a ich biotopov, a to pod 6. prioritnou oblasťou „Biodiverzita a krajina, kvalita ovzdušia a pôdy“ Stratégie Európskej únie (EÚ) pre dunajský región (EU Strategy for the Danube Region). Dunaj ako druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii pretekajúca 10 krajinami, spája viac ako 81 miliónov ľudí (najväčšie medzinárodné povodie na svete = 14 štátov), a preto je potrebná koordinácia prístupov a krokov na medzinárodnej úrovni.
Jesetery predstavujú dáždnikové druhy, ktoré sú mimoriadne citlivé na hydromorfologické zmeny vodných tokov a prítomnosť migračných bariér znemožňujúcich ich reprodukčné migrácie nevyhnutné pre uskutočnenie ich kompletného životného cyklu (obr. 1). Cieľom účasti slovenskej delegácie na pracovnom stretnutí, zloženej zo zástupcov MŽP SR, VÚVH a ŠOP SR, bola predovšetkým výmena informácií a skúseností so zúčastnenými expertmi DSTF a zástupcami iných organizácií, o realizovaných a plánovaných aktivitách cielených na ochranu jeseterov, súvisiacich prevažne s implementáciou Paneurópskeho akčného plánu (PANEUAP) pre jesetery (schváleného pod Dohovorom o ochrane európskych voľne žijúcich živočíchov a prírodných stanovíšť (tzv. Bernský dohovor).
Neoddeliteľnú súčasť tvorila prezentácia aktivít prebiehajúcich na Slovensku na záchranu jeseterov, osobitne integrovaného projektu LIFE21-IPE-SK-LIFE Living Rivers (Živé rieky) zameraného na implementáciu vybraných opatrení 3. vodného plánu Slovenska (2021 – 2027) vo vybraných povodiach, ktorý s touto témou úzko súvisí. Agenda jeseterov je aj predmetom Koncepcie vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 a Akčného plánu pre mokrade na roky 2022 – 2024 k aktualizovanému Programu starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024.
Pracovné podujatie otvoril predstaviteľ bavorského ministerstva a potom už nasledovali aktuálne informácie o projektoch a možnostiach podpory opatrení na implementáciu PANEUAP pre jesetery. Postupne zazneli rôzne zaujímavé prezentácie zamerané na problematiku obnovy migračných ciest jeseterov a ich biotopov, napr. medzinárodný vedecký projekt „Danube4all“ alebo maďarský projekt DALIA. Slovenská strana spolu s partnerom projektu Jihočeskou univerzitou predstavila projekt LIFE Living Rivers a v rámci neho aktivity zamerané na ochranu jeseterov, posilnenie ich populácií monitorovanie, a návrhy na spriechodnenie vodného diela Gabčíkovo a hate Čunovo na Dunaji. Predstavený bol tiež návrh riešenia „prírodného variantu“ spriechodnenia cez ramennú sústavu a staré koryto Dunaja, ktorý má doplniť technické riešenia a zlepšiť tak podmienky pre pozdĺžnu kontinuitu i laterálnu konektivitu. Predstaviteľ projektového konzorcia projektu WePass 2 oboznámil zúčastnených o výsledkoch analýzy obnovy migračnej priechodnosti hydroelektrární Železné vráta I a II (Iron Gates I, II/Džerdap I, II) riešenej v rámci viacerých projektov. Uvažovaných je viacero variantov vychádzajúcich z podrobného prieskumu, vrátane akustickej 3D telemetrie a hydraulického modelovania.
V ďalšom bloku boli predstavené projekty zamerané na ochranu jeseterov formou ex-situ opatrení a podporu ich geneticky čistých populácií, napr. rakúsky LIFE-Boat4Sturgeons a rumunský projekt ANADROM. O problematike morského rybolovu a dopadoch náhodných (vedľajších) úlovkov jeseterov (tzv. bycatch) informovali zástupcovia organizácií GFCM a WWF.
Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja (ICPDR) zriadenej na základe Dohovoru o spolupráci pri ochrane a využívaní Dunaja. Uvažuje sa aj o predložení návrhu projektu na monitorovanie jeseterov v rámci Dunajského regionálneho programu s využitím európskeho usmernenia pre monitoring jeseterov. Účastníkov zaujali aj výsledky dlhoročného monitorovania vplyvu nelegálnych aktivít v oblasti dolného Dunaja (pytliactvo, používanie nelegálnych lovných technológií, nelegálny predaj kaviáru a pod.), informácia o maďarskom národnom akčnom pláne pre jesetera malého a tiež prezentácia ukrajinských expertov o aktivitách zameraných na ochranu a vysádzanie jeseterov na Ukrajine.
Účastníci sa dozvedeli cenné informácie o projektoch a možnosti podpory opatrení na implementácii PANEUAP pre jesetery, najmä o prebiehajúcich projektoch zameraných na problematiku obnovy migračných koridorov a revitalizácie biotopov dunajských jeseterov, ako aj o plánovaných aktivitách, podujatiach a možnostiach spolupráce na pripravovaných projektoch zameraných na monitoring populácií jeseterov (MONSTUR a i.), alebo prípravu spoločných cezhraničných (regionálnych) akčných plánov zameraných na efektívnejšiu a adresnejšiu implementáciu cieľov PANEUAP pre jesetery v podunajských krajinách.
Účastníci sa dozvedeli cenné informácie o projektoch a možnosti podpory opatrení na implementácii PANEUAP pre jesetery, najmä o prebiehajúcich projektoch zameraných na problematiku obnovy migračných koridorov a revitalizácie biotopov dunajských jeseterov, ako aj o plánovaných aktivitách, podujatiach a možnostiach spolupráce na pripravovaných projektoch zameraných na monitoring populácií jeseterov (MONSTUR a i.), alebo prípravu spoločných cezhraničných (regionálnych) akčných plánov zameraných na efektívnejšiu a adresnejšiu implementáciu cieľov PANEUAP pre jesetery v podunajských krajinách.
Autori:
Mgr. Adriana Kušíková, PhD. – Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia ochrany prírody a biodiverzity, Bratislava
Mgr. Katarína Mravcová – Výskumný ústav vodného hospodárstva, Bratislava
Mgr. Juraj Hajdú, PhD. – Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica