Autorky: Katarína Mravcová, Výskumný ústav vodného hospodárstva; Adriana Kušíková, Ministerstvo životného prostredia SR
(foto: Katarína Mravcová)
Okolo 500 expertov zo všetkých európskych krajín, USA, Ázie aj Afriky hostila 15. – 17. apríla 2024 konferencia Free Flow 2024 v holandskom Groningene. Vedci sa zhodujú v tom, že odstraňovanie priečnych bariér na tokoch a obnova zničených riečnych biotopov sú vhodným revitalizačným nástrojom pre zlepšenie ekologického stavu riek s významným socio-ekonomickým prínosom pre miestne obyvateľstvo.
Na medzinárodnej konferencii o ochrane a obnove voľne tečúcich riek Free Flow 2024 sa stretli tvorcovia politík, správcovia tokov, ekológovia, výskumníci, rybári, hydroenergetici, predstavitelia priemyslu, poľnohospodárskeho i lesníckeho sektora a ďalší. Keďže rieky sú ohrozené a sladkovodná biodiverzita klesá, je potrebné pri ochrane riek nájsť riešenia na vybudovanie odolnosti voči zmene klímy, aby sa prispôsobili meniacemu sa prostrediu a naďalej tiež poskytovali ľudstvu nevyhnutné ekosystémové služby.
Úpravy riek a ich intenzívne využívanie spôsobili úbytok života v riekach a zhoršenie kvality vôd. Na európskych riekach sa nachádza minimálne 1,2 milióna bariér (priehrad, hatí, stupňov, brodov, priepustov a pod.) (Belletti, 2020). Od roku 1970 poklesli v Európe populácie rýb o 93 % a niektoré druhy sú na pokraji vyhynutia (Living planet index).
„Voľne tečúca rieka“ je rieka alebo úsek rieky, ktorej longitudinálne (pozdĺžne), laterálne (bočné), vertikálne a tiež temporálne (časové) prepojenie nebrzdia umelé štruktúry tvoriace prekážku a ktorej prirodzené funkcie sú vo veľkej miere nedotknuté. Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity je do roku 2030 obnoviť aspoň 25 000 km voľne tečúcich riek odstránením bariér a obnovením záplavových území a mokradí.
Na európskych riekach je až 200 000 km vzdutí (Parasiewicz et. al., 2023), čo sú nepôvodné jazerné ekosystémy s mnohými negatívami, ktoré vznikajú nad bariérami vplyvom spomalenia prúdenia a pod bariérami vplyvom narušeného vodného režimu a režimu transportu sedimentov.
Vodné organizmy stratili svoj priestor na život a bariéry na riekach bránia rybám migrovať, aby nakládli ikry a dokončili svoj životný cyklus, či už z mora do riek (anadrómne druhy) alebo opačne (katadrómne druhy), alebo na krátke vzdialenosti v rámci svojho povodia a prítokov. Klimatická zmena a sucho zvyšujú teploty vody, nedostatok vody v riekach v kombinácii s prebytkom živín z poľnohospodárstva či z odpadových vôd zhoršujú kvalitu vôd a vytvárajú tak ďalší tlak na riečne ekosystémy i na užívateľov vôd a ohrozujú zdravie obyvateľstva. V mnohých vzdutiach sú premnožené baktérie a sú teda nevhodné na kúpanie. Mnohé zazemnené priehrady plné sedimentov obsahujúcich nebezpečné látky vrátane ťažkých kovov by si vyžadovali nemalé investície na ich odstránenie. Z priehrad sa uvoľňuje tiež významný skleníkový plyn – metán (CH4), ktorý negatívne prispieva k zmene klímy. Na druhej strane, extrémne zrážky prinášajú riziko povodní a vodné stavby, vybudované pred desaťročiami až storočiami, nemusia zvládať novodobé maximá povodňových prietokov.
Mnohé bariéry na tokoch stratili účel, pre ktorý boli postavené, to znamená, že sú nevyužívané a ich existencia zbytočne naďalej poškodzuje riečny ekosystém, narúša kontinuitu sedimentov, migráciu rýb proti prúdu i po prúde, režim podzemných vôd, vytvára jazerné prostredie na pôvodne tečúcich riekach a zhoršuje kvalitu vody.
Rekordný počet až 487 bariér bolo v Európe odstránených v roku 2023. Najviac ich bolo odstránených vo Francúzsku (157), Španielsku (95) a Švédsku (81). Spolu sa tak prepojilo 4300 kilometrov riek (DRE Progress report, 2023). |
Práve na tieto nevyužívané bariéry sú zamerané projekty na obnovu voľne tečúcich riek. Odstraňovanie bariér sa stalo dôležitým nástrojom na revitalizáciu riek, spolu s opatreniami na vytváranie vhodných habitatov, aké vzniknú napríklad premeandrovaním napriamenej časti rieky, pripojením riečneho ramena či obnovou mokradí. Obnovia sa tak prirodzené úseky riek, teda také, ako si ich mnohí pamätajú z minulosti či zo svojho detstva.
Mnohé vodné diela sú na konci životnosti a ich opravy by si vyžadovali veľké investície, avšak ich preukázaný negatívny vplyv prevyšuje benefity z takejto investície. Odstránenie takýchto stavieb býva prínosom nielen pre prírodu, ale aj pre spoločnosť a miestne obyvateľstvo. Niektoré krajiny (najmä USA, ale i Francúzsko alebo Španielsko) z tohoto dôvodu odstraňujú i niektoré veľké priehrady. Takéto projekty si vyžadujú rozsiahle plánovanie, povoľovacie procesy, investičné náklady, ale i komunikáciu s verejnosťou. Pri vypustení veľkej priehrady je napríklad dôležitou súčasťou takýchto projektov i manažment sedimentov, ktoré sa v nádržiach naakumulovali vo veľkých množstvách.
Socio-ekonomické i ekologické prínosy obnovenej voľne tečúcej rieky po odstránení veľkých priehrad boli na konferencii demonštrované napríklad na riekach Sélune vo Francúzsku a Elwha v USA. Na rieke Elwha napríklad indiánske kmene na celé storočie prišli o zdroj živobytia z rybolovu a koryto rieky pod priehradami už bolo väčšinu roka suché. Odstránenie priehrad preto prinieslo nielen vodu, ale aj lososy a iné druhy rýb migrujúcich z mora na svoje sladkovodné neresiská. Obnovené korytá riek sa stávajú obľúbenými turistickými a športovými lokalitami, v mnohých prípadoch s novovybudovanou infraštruktúrou, napr. pre kajakárov, cyklistov a pod.
Na rieke Sélune bolo po odstránení priehrady preukázané zlepšenie ekologického stavu v zmysle Rámcovej smernice o vode, návrat citlivých lotických druhov, obnovila sa migrácia rýb, príbrežná vegetácia s vysokou druhovou diverzitou, vyrovnala sa teplotná bilancia, bilancia sedimentov a rieka sa prepojila s oceánom.
Odstraňovanie veľkých priehrad je skôr výnimočné, i keď púta rozsiahlu mediálnu pozornosť. Zo spomínaných 487 odstránených bariér v Európe bolo takmer 80 % z nich nižších ako 2 metre a väčšina z nich boli hate alebo stupne. Kumulatívny vplyv menších stupňov a hatí je dokonca vyšší ako vplyv veľkých priehrad, nakoľko ich je veľa a spôsobujú veľkú fragmentáciu riek (1 bariéra pripadá takmer na každý kilometer rieky). Takže ich odstránenie, resp. spriechodnenie, má veľký zmysel. Niekoľko sekcií konferencie sa venovalo odstraňovaniu nižších hatí a bariér na tokoch a skúsenostiam s realizáciou. Jeden z finančných mechanizmov, ktorý funguje aj v Európe na odstraňovanie bariér na vodných tokoch, je Open Rivers Programme. Konferencia sa venovala tiež praktickým skúsenostiam s návrhmi a výstavbou rybovodov, práve pre prípady, kedy nie je možné odstránenie stavby.
Nie, na Slovensku sa nechystáme odstraňovať priehrady ani vodné elektrárne, ktoré majú svoje opodstatnenie. SR má však povinnosť (Vodný plán SR, Rámcová smernica o vode, Stratégia EÚ na ochranu biodiverzity do roku 2030, Smernice o ochrane prírody, pripravované Nariadenie o obnove prírody) takéto stavby spriechodňovať pre ryby, čo už Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. na mnohých bariérach vo svojom vlastníctve postupne realizuje. Takáto povinnosť platí pre všetkých vlastníkov bariér na toku. Vhodné spôsoby spriechodnenia a požadované parametre uvádza Metodika spriechodňovania priečnych bariér na vodných tokoch pre ichtyofaunu, ktorá bola aktualizovaná koncom roku 2023.
Mnohokrát nie je úplné odstránenie bariéry možné, avšak je potrebné iné technické riešenie (rybovod, rampa, celokorytový sklz a pod.), príp. je potrebné zabezpečiť kompenzáciu pozdĺžneho sklonu, ochrániť mostné piliere a pod. Prioritne je však nutné zvážiť odstránenie bariéry. Takéto riešenie je v prvom rade vhodné pre nepotrebné bariéry, ktoré nemajú žiadny účel a mnohokrát ani vlastníka. Odstránenie bariéry je nákladovo najefektívnejším opatrením s najväčším prínosom.
K obnove voľne tečúcich riek v roku 2023 prispelo SR dvoma odstránenými bariérami:
na Juráňovom potoku (realizovala Správa TANAP) a na Starohorskom potoku (realizovali SVP, š. p. a SRZ).
Ďalšie sekcie konferencie sa venovali európskym politikám, ekológii a hydromorfológii voľne tečúcich riek, revitalizačným projektov, špeciálne projektom LIFE, ochrane povodia Dunaja, kultúrnym a socio-ekonomickým aspektom odstraňovania vodných stavieb, odstraňovaniu priehrad a prehrádzok, vodnej energetike, spriechodňovaniu tokov pre ryby, ochrane populácií migrujúcich rýb, prírode blízkym opatreniam a ďalším.
Tak aj o takýchto témach bola konferencia Free Flow 2024. Prebiehala v piatich paralelných sekciách počas dvoch dní, takže v krátkej správe naozaj nie je možné zachytiť všetko. Za Slovensko sme prezentovali naše plány a rozbehnuté aktivity v projekte LIFE Living Rivers. Jedným z cieľov projektu je odstrániť alebo spriechodniť 15 bariér a obnoviť takmer 15 km riečnych ramien. V projekte sa momentálne sa zameriavame na rieku Dunaj, kde intenzívne pracujeme na návrhoch rybovodu na Vodnom diele Gabčíkovo a obnove migračných trás cez ramennú sústavu Dunaja a v komplementárnych projektoch na sprietočňovaní dunajských ramien. Prebiehajúce rozsiahle ichtyologické prieskumy preukážu početnosť cieľových druhov rýb a preveria priechodnosť, resp. nepriechodnosť, migračných bariér. V LIFE Living Rivers taktiež overujeme vhodné miesta na revitalizáciu úsekov Hrona, Ipľa a Belej, kde sme začali s biologickým a hydromorfologickým monitoringom a s prípravou numerických modelov. Na konferencii sme tiež prezentovali úspechy projektu LIFE Dunajské luhy a zrealizované revitalizačné opatrenia a simulované záplavy v ramennej sústave Dunaja.
Od roku 2014 sa uskutočňuje každé dva roky na podporu aktivít zameraných na zabezpečenie migrácie rýb oslava Svetového dňa migrácie rýb World Fish Migration Day, ktorá tento rok pripadne na 25. mája 2024.
Prínosy voľne tečúcich riek sú nesmierne. Zvyšujú biodiverzitu a poskytujú útočisko pre vzácne a chránené druhy, vytvárajú funkčné prepojenie s nivami, ktoré dokážu zachytávať vodu a znižovať riziko povodní, poskytujú miesta vhodné pre rekreáciu obyvateľov a prístup k rieke, či už pre vodákov, športových rybárov, cyklistov alebo pre pozorovanie vtáctva. Mnohým obyvateľom rieky poskytujú obživu z rybolovu. Voľne tečúce rieky umožňujú sedimentom a živinám presúvať sa ďalej po toku, vytvárať cestou rôzne prvky v korytách ako ostrovy, lavice, plytčiny, hlbočiny, kolmé brehy, tône. Transport sedimentov smerom k ústiam riek do mora zase vytvára delty, ktoré sú tiež v súčasnosti značne ohrozené a na mnohých riekach erodujú kvôli nedostatočnému prísunu sedimentov z povodia.
Prezentácie budú k dispozícii na stránke konferencie a na Dam Removal Toolbox začiatkom mája 2024.
Na konferenciu nadväzoval tiež Kurz na odstraňovanie bariér (Dam Removal Course) a Trilateral Swimway Conference 2024 – sympózium zamerané na životný cyklus rýb (17. – 19. 4. 2024, Groningen, Holandsko).