Aktivity
Projektové aktivity sú rozdelené do 9 kategórií tak, aby pokryli všetky kroky potrebné k úspešnej implementácii stanovených cieľov projektu:
1. Manažment a koordinácia projektu
Projekt Living Rivers je dlhotrvajúci projekt pozostávajúci z komplexných, na seba nadväzujúcich aktivít vyžadujúcich spoluprácu projektových partnerov, ale aj mnohých externých stakeholderov. Je preto dôležité venovať zvýšenú pozornosť poctivej príprave všetkých projektových činností a koordinácii zúčastnených strán, ako aj priebežnej kontrole ich implementácie a to po odbornej, technickej, aj finančnej stránke.
Nevyhnutnou súčasťou tohto pracovného balíka je udržiavanie kontaktu s Európskou komisiou, partnerskými organizáciami, externými dodávateľmi, stakeholdermi a všetkými dotknutými inštitúciami.
Našou úlohou je dôsledný finančný manažment, koordinácia a kontrola implementácie projektu, ktorá zahŕňa aj odovzdávanie pravidelných finančných hlásení Európskej komisii o štádiu implementácie projektových aktivít.
2. Integrované plánovanie
Cieľom pracovného balíka je vyplniť nedostatky 3. Vodného plánu Slovenska a poskytnúť vstupy pre tvorbu 4. Vodného plánu Slovenska. Vytvoríme v ňom plán opatrení potrebných na zlepšenie ekologického stavu/potenciálu vodných útvarov Dunaji, Hrone, Ipli a Belej.
Okrem iného budeme pravidelne aktualizovať databázu bariér na vodných tokoch, navrhneme systém ich priorizácie a spôsob spriechodnenia vybraných bariér. Vypracujeme štúdie na vyriešenie priechodnosti VD Gabčíkovo pre jeseterovité druhy rýb. Na základe našich zistení podáme návrh revitalizačných opatrení, ktoré by mohli byť implementované v rámci projektu, ale aj mimo neho.
Všetky navrhnuté opatrenia budú overené prostriedkami expertných nástrojov a detailného monitoringu.
Zrevidujeme a pravidelne aktualizujeme databázu existujúcich riečnych bariér na tokoch a na niektorých z nich navrhneme možnosti ich spriechodnenia.
Navrhneme niekoľko technických riešení spriechodnenia VD Gabčíkovo a zdrže Čunovo pre migráciu rýb a overíme ich realizovateľnosť. Preveríme aj možnosť spriechodnenia cez systém bočných ramien, pričom vychádzať budeme z monitoringu uskutočneného v rámci pracovného balíka 6.
V každom z projektových území (Hron, Ipeľ, Belá) vypracujeme v interdisciplinárnom tíme štúdie zamerané na zlepšenie ekologického stavu/potenciálu vybraných vodných útvarov a riečnych úsekov, na ktorých budú v rámci tohto projektu vykonané konkrétne opatrenia.
3. Revitalizačné opatrenia
Na základe zistení z monitoringu vyberieme v pilotných územiach lokality, na ktorých prebehnú konkrétne implementačné opatrenia smerujúce k zlepšeniu ekologického potenciálu tokov. Tieto budú pozostávať najmä z úpravy stávajúcich štruktúr koryta formou prírode blízkych opatrení. Výsledkom týchto krokov bude zlepšenie hydromorfologickej a biologickej kvality tokov.
Pôjde najmä o rekonštrukciu spolu 15 bariér, pripojenie v minulosti odrezaných bočných ramien, obnovu prirodzeného charakteru brehov a koryta. Spolu tak obnovíme minimálne 69km voľne tečúcich úsekov riek.
Niektoré implementačné aktivity vyžadujú kúpu alebo dlhodobý prenájom pozemkov tak, aby bola zabezpečená dlhodobá udržateľnosť opatrení prevedených na týchto pozemkoch. Tam, kde je to potrebné, zabezpečíme kúpu alebo dlhodobý prenájom pozemkov.
Implementačné opatrenia na Dunaji a v jeho inundácii budú zamerané na zlepšenie hydrologického režimu, riečnej kontinuity a morfológie rieky pri rešpektovaní obmedzení vyplývajúcich z využívania vody, najmä ochrany pred povodňami, plavby, získavania elektrickej energie a ochrany pitnej vody.
Vytvoríme a implementujeme komplex opatrení na niekoľkých vodných útvaroch, kde bude zlepšenie ekologického stavu zabezpečené aj synergickým efektom vykonaných opatrení. Tieto opatrenia budú kombináciou opatrení zameraných na zlepšenie pozdĺžnej kontinuity, laterálnej konektivity, riečnej morfológie, prietokového režimu a dynamiky a revitalizácii záplavových biotopov.
V 3. Vodnom pláne Slovenska sú ako prioritné vodné útvary odporúčané na revitalizáciu v povodí rieky Belá potoky Dovalovec a Mlynský potok. Belá je jednou z najzachovalejších horských riek na Slovensku, avšak približovanie sa ľudských sídiel a opatrenia na zmiernenie povodňového rizika majú významný efekt na jej hydromorfologický stav aj na stav priľahlých chránených území. Konkrétne implementačné opatrenia preto vykonáme citlivo a súbežne s doplnením plánu povodňových rizík.
Opatrenia na zlepšenie ekologického stavu a laterálnej konektivity v tomto projektovom území bude pozostávať z odstraňovania brehového opevnenia a pripojenie kedysi odrezaných bočných ramien.
4. Aktívne opatrenia pre zlepšenie stavu dáždnikových druhov rýb
Aktivity z tohto balíka prispejú k podpore životaschopných populácií pôvodných ohrozených druhov rýb – jeseterovitých, lososovitých a kaprovitých.
Okrem zriadenia liahne a chovného zariadenia produkujúceho chovné ryby pre Belú a jej prítoky sa zameriame na posilnenie populácie jesetera malého v Dunaji vysadením celkovo 60 000 oplodnených vajíčok a 60 000 juvenilov. Spolu so štúdiami priechodnosti VD Gabčíkovo pre jeseterovité druhy budú tieto opatrenia slúžiť na podporu výskytu jeseterov vo voľnej prírode.
V expertnej pracovnej skupine zloženej z vedcov z Jihočeskej univerzity a Slovenského rybárskeho zväzu navrhneme princípy a pravidlá udržateľného rybárskeho manažmentu v povodí Dunaja a Belej a ich implementáciu do praxe.
Dunaj budeme pravidelne zarybňovať jeseterými ikrami. Ikry vložíme do inkubátorov umiestnených vo voľnej prírode na vybraných lokalitách ich prirodzeného výskytu, ikry sa teda budú inkubovať v prirodzenom prostredí.
Budeme pravidelne vysádzať násady juvenilov jesetera malého v miestach jeho prirodzeného výskytu. Vysádzanie bude uskutočňované v skorom lete, teda v čase, kedy sa juvenily prirodzene vyskytujú v toku a kedy zároveň ustupujú jarné záplavy, aby sme sa čo najviac priblížili prirodzeným podmienkam.
Naším cieľom je vytvorenie zásad trvalo udržateľného rybolovu a riadenia rybného hospodárstva v povodí riek Dunaj a Belá, ktoré sú šetrné k prírode a k biodiverzite, s pozitívnym efektom na populácie rýb v celom pozdĺžnom profile Dunaja. Tieto zásady vyplynú zo spojenia poznatkov získaných v rámci všetkých projektových aktivít, ale aj z implementácie dohovorov a iných záväzných dokumentov európskeho významu do slovenskej legislatívy.
5. Obnova a manažment lesa a krajiny
K zdravému fungovaniu riek patrí aj zdravá pririečna krajina, preto sa v projekte venujeme aj manažmentu priľahlých vzácnych území.
Mapovanie vegetačnej pokrývky prebehne dvoma spôsobmi: pozemné mapovanie v teréne a mapovanie pomocou GIS a iných metód diaľkového prieskumu Zeme. Zvláštnu pozornosť venujeme mapovaniu chránených druhov.
V záplavovej oblasti Dunaja urobíme extenzívne opatrenia na zlepšenie stavu druhov a biotopov, ktoré sú predmetom ochrany v dotknutých územiach európskeho významu a chránených vtáčích územiach. Obnovíme brehovú vegetáciu pozdĺž ramien a riečnych tokov, zahlavenie vŕb, podporíme prirodzenú obnovu lesa a tam, kde je to vhodné, zavedieme pasenie hospodárskych zvierat.
V blízkom okolí rieky Belá zavedieme v spolupráci s vlastníkmi taký manažment porastov, v ktorom budeme vykupovať stromy na dožitie, ale napr. aj ležiace mŕtve drevo tak, aby sme zvýšili biodiverzitu biotopu.
Brehová vegetácia je kľúčovým elementom pobrežných zón tokov a hrá kľúčovú úlohu v ovplyvňovaní ich stability a kvality biotopov mnohých vodných spoločenstiev. Preto zrevitalizujeme brehovú vegetáciu v urbánnom a čiastočne aj rurálnom prostredí vysádzaním stromov v blízkom okolí tokov a manažmentom záplavových lúk.
6. Monitoring vplyvu projektových aktivít
Monitoring slúži na zistenie východiskového stavu a na vyhodnotenie efektívnosti prijatých opatrení. Je nevyhnutnou súčasťou každého projektu.
Na lokalitách, kde budú v rámci pracovných balíkov 2 a 3 navrhnuté a vykonané revitalizačné opatrenia, bude pred samotným spustením prác vykonaný aj pred-implementačný hydromorfologický monitoring pozostávajúci z monitoringu režimu povrchových vôd, odberov, distribúcie odberu do bočných ramien, rýchlosti toku, interakcie povrchových a podzemných vôd. Zozbierané dáta budú použité na vypracovanie detailnejšieho plánu opatrení a na niekoľkých lokalitách tiež na nastavenie a kalibráciu numerických modelov.
Hydrobiologický monitoring zameraný na faunu a flóru prebehne na vybraných lokalitách implementácie revitalizačných opatrení a to pred a po ich vykonaní. Monitoring bude doplnený o zisťovanie fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality vody, ako je okysličenie, zasolenie, tepelné podmienky a obsah nutrientov. Vďaka týmto dátam budeme môcť porovnať východiskový a po-implementačný stav a tak zhodnotiť efektivitu prijatých opatrení.
Budeme sledovať vývoj stavu rybích spoločenstiev v Dunaji a na Belej spolu na 23 riečnych profiloch zvolených v úsekoch riek nad a pod prehradením, ktoré v rámci projektu spriechodníme, aby sme boli schopní z dlhodobého hľadiska vyhodnotiť život rýb vrátane migračnej aktivity s cieľom analyzovať zmeny v druhovom zložení, početnosti, biomase, vekovom a veľkostnom rozdelení populácií cieľových druhov pred a po implementačných opatreniach.
V tejto aktivite využijeme transmitéry implantované v rybách na zisťovanie priechodnosti bariér a to dvoma spôsobmi: pozičnou telemetriou s priebežným zberom dát na zaznamenávanie prechodu rýb cez bariéru a aktívnou telemetriou z lode na určenie polohy ryby v toku v prípade, že ryba bariérou neprejde. Takto budeme vedieť vyhodnotiť priechodnosť bariér na Dunaji pre vybrané druhy rýb.
Napriek tomu, že v slovenskej časti Dunaja by mal prebiehať prirodzený výskyt jesetera malého, doteraz neboli nikdy nájdené ikry, ani skoré ontogenetické štádiá, ktoré by potvrdili prirodzené rozmnožovanie tohto druhu. Na účel zberu raných vývojových štádií druhu použijeme špeciálne vyvinuté ichtyoplanktónové siete.
V dvoch aglomeráciách budeme monitorovať novovznikajúce chemické látky vo vodných tokoch.
V súčasnosti je monitoring organického a anorganického chemického znečistenia založený na zväčša na monitoringu niekoľkých v minulosti využívaných chemických látok a niekoľkých nových substancií zo zoznamu sledovaných látok. Vďaka monitoringu pomocou pasívneho vzorkovania identifikujeme novodobé znečisťujúce látky (tzv. mikropolutanty), ktoré by mohli byť zaradené do zoznamu látok relevantných pre Slovensko.
Zmonitorujeme relevantné druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v územiach európskeho významu v povodiach riek Belá, Hron a Ipeľ. Monitoring prebehne v pred- a po-implementačnej fáze, aby sme mohli určiť trendy vo vývoji populácií a biotopov.
Koncept ekosystémových služieb zdôrazňuje benefity a hodnoty, ktoré prináša príroda spoločnosti, a ich racionálne využívanie. Mapovanie ekosystémových služieb založíme na vstupoch od lokálnych stakeholderov prostredníctvom workshopov, na ktorých identifikujeme pre nich dôležité ekosystémové služby a následne expertne vyhodnotíme.
Priebežne budeme monitorovať prínos projektu pre napĺňanie cieľov 3. Vodného plánu Slovenska.
Budeme tiež monitorovať napĺňanie opatrení z 3. Vodného plánu Slovenska na zlepšenie ekologického stavu povrchových vodných útvarov.
7. Komunikácia a budovanie odborných kapacít
Komunikačné aktivity nie sú zamerané len smerom k verejnosti, ale aj smerom dovnútra, tzn. ku všetkým dotknutým subjektom. Nevyhnutnou súčasťou balíka je teda nadviazanie a udržiavanie vzťahov s relevantnými zástupcami Európskej komisie, inštitúciami a stakeholdermi, budovanie kapacít a vzdelávanie interných zamestnancov, ale aj zvýšenie povedomia verejnosti a kľúčových stakeholderov o problémoch ochrany vôd a ich možných riešeniach.
Zvyšovanie povedomia o problematike manažmentu a ochrany vôd verejnosti a kľúčovým stakeholderom sprostredkujeme aj prostredníctvom podujatí pre verejnosť – exkurzií a prezentácií, ale napr. aj výstavou pod holým nebom.
V rámci projektu budeme spolupracovať so slovenskými, ale aj medzinárodnými stakeholdermi. Rovnako sa budeme stretávať s projektovým personálom z iných projektov a nadobúdať navzájom poznatky o príkladoch dobrej praxe.
Budovanie kapacít bude zahŕňať posilňovanie ľudských zdrojov prijatím nových zamestnancov, ako aj odbornými školeniami pre už zamestnaných pracovníkov s cieľom zlepšiť ich technické kapacity a znalosti.
8. Koordinácia komplementárnych zdrojov
Aby boli manažmentové opatrenia zmysluplné, potrebujeme ich aplikovať v čo najširšej miere. Nájdeme preto komplementárne zdroje financovania a vytvoríme ďalšie 3 projekty riešiace túto tému.
Vytvoríme prehľad existujúcich fondov, programov a výziev, ktoré môžu byť využité na financovanie implementačných opatrení z Vodného plánu Slovenska.
Zozbierame informácie o plánovaných investíciách, ktoré pomôžu naplniť ciele Vodného plánu Slovenska.
9. AfterLIFE plan
V rámci 3. Vodného plánu boli identifikované prioritné vodné útvary nedosahujúce dobrý ekologický stav/potenciál. Práve im sa budeme venovať pri tvorbe stratégie pre replikáciu a prenos projektových riešení a dobrej praxe na nové lokality. Identifikujeme pri tom úseky riek s podobným morfologickým typom a hydrologickým režimom, kde by sa budú realizovať podobné typy obnovných opatrení.
Pri replikácii a prenose poznatkov z projektu sa pritom zameriame na spoluprácu so subjektami podieľajúcimi sa na hospodárení s vodami na Slovensku. To môže zahŕňať obce, vodohospodárske orgány a orgány ochrany prírody, lesných hospodárov, či vedeckých a akademických pracovníkov.
Vytvoríme stratégiu replikácie a prenosu projektových riešení s účelom multiplikovať prínosy projektu.
Vypracujeme správu o odporúčaniach a osvedčených postupoch pre implementáciu Vodného plánu Slovenska. Dokument bude obsahovať katalóg opatrení, príklady z praktickej realizácie, odporúčania pre metódy monitoringu, hodnotenie účinnosti opatrení a kroky potrebné na realizáciu revitalizačných opatrení.
PV pláne aktivít po ukončení projektu popíšeme, ako sa bude pokračovať v osvedčených príkladoch dobrej praxe, ktoré vzišli z projektu LIFE, ako sa budú rozvíjať v rokoch po ukončení projektu a ako bude zabezpečený dlhodobý manažment lokalít a biotopov.