Čo musia ryby zdolávať na ceste Dunajom? Výskumný tím z Fakulty rybářství a ochrany vod Jihočeské univerzity (FROV JU) v Českých Budějovicích strávil záver októbra pri našej najväčšej rieke. Deväť dní tu odborníci odlovovali pôvodné druhy rýb, aby ich následne pripravili na úlohu “dunajských špiónov”. Bolene, mreny aj vzácne jesetery vybavili malými vysielačkami, ktoré umožnia sledovať ich pohyb v rieke a zistiť, ako veľmi ich životy ovplyvňujú betónové prekážky pod hladinou. Aby bol výskum úspešný, vedci prosia o súčinnosť aj rybárov.
Dunaj poskytuje domov a útočisko mnohým ohrozeným druhom živočíchov. Medzi také patria aj reofilné (prúdomilné) druhy rýb, ktorých počty vo voľnej prírode rapídne klesajú. Ich život dokážu poriadne skomplikovať najrôznejšie bariéry v riekach – vodné stavby a prehradenia. Ak sú nepriechodné, ryby sa dostávajú do pasce a nedokážu naplniť svoje základné biologické potreby, ani zabezpečiť udržanie populácie. Navyše vďaka ich nazhromaždeniu pod bariérami sa stávajú ľahkým terčom rybožravých predátorov, ktoré sú schopné už aj tak znevýhodnené rybie populácie efektívne decimovať. Len v prípade jeseterov sme až do súčasnosti prišli už o štyri pôvodné dunajské druhy. O záchranu posledného z nich, jesetera malého, sa usilujú aj partneri projektu LIFE Living Rivers.
Rybí špióni ako kľúčový zdroj informácií o migračných prekážkach
V apríli 2024 bol v rámci projektu zahájený na Dunaji telemetrický výskum pohybu rýb, vrátane vzácnych jeseterov. Realizujú ho špecialisti z FROV JU v koordinácii so Slovenským Rybárskym Zväzom, ktorí majú pod drobnohľadom 97-kilometrový úsek rieky od Bratislavy až pod Medveďov. V centre ich záujmu stojí najmä sústava prehradení vo Vodnom diele Gabčíkovo a to, ako priechodné sú jednotlivé vodohospodárske stavby pre reofilné druhy rýb. V rôznych častiach rieky preto vedci osadili podvodné brány, ktoré monitorujú ryby, keď nimi prechádzajú.
Na to, aby technológia fungovala, musia vo vodách Dunaja plávať rybí prieskumníci, označení špeciálnymi vysielačkami. O ich vysadenie do rieky sa v závere októbra postaral tím odborníkov pod vedením doktora Bořeka Drozda. Špecialisti malými monitorovacími zariadeniami označili viac ako 200 pôvodných dunajských rýb – približne 50 boleňov dravých, 50 mrien severných a 114 jeseterov malých.
„Všetky tieto ryby boli odmerané, odvážené, starostlivo zaevidované do našej databázy. Následne jedincom s dostatočnou hmotnosťou veterinárny lekár implantoval do brušnej dutiny aktivovanú vysielačku,“ vysvetlil Martin Šindler s tým, že každé takéto zariadenie má svoje identifikačné číslo, vďaka čomu dokážu odborníci v budúcnosti ľahko rozpoznať nimi označené ryby. Tie krátko po zákroku a po celkovom prebudení z narkózy výskumníci vrátili do vôd, ktoré sú ich prirodzeným domovom.
Tím špecialistov z FROV JU v dunajských vodách odlovil okrem jeseterov aj ďalšie pôvodné druhy rýb – bolene či mreny. Veterinár im zaviedol do tela malé vysielačky. Foto: ©WWF SK
„Všetky tieto ryby boli odmerané, odvážené, starostlivo zaevidované do našej databázy. Následne jedincom s dostatočnou hmotnosťou veterinárny lekár implantoval do brušnej dutiny aktivovanú vysielačku,“ vysvetlil Martin Šindler s tým, že každé takéto zariadenie má svoje identifikačné číslo, vďaka čomu dokážu odborníci v budúcnosti ľahko rozpoznať nimi označené ryby. Tie krátko po zákroku a po celkovom prebudení z narkózy výskumníci vrátili do vôd, ktoré sú ich prirodzeným domovom.
Po zotavení zo zákroku boli ryby vypustené naspäť do rieky, ktorá je ich prirodzeným domovom. Foto: WWF SK/Michaela Domanová
Cesta k oživeniu Dunaja
Označené ryby majú pred sebou náročnú cestu, počas ktorej budú prekonávať mnohé nástrahy. „Pomocou prijímačov, rozmiestnených na vodných dielach i vo voľných úsekoch Dunaja, dokážeme presne určiť, s akými prekážkami sa budú naši rybí prieskumníci musieť pasovať. Telemetria nám umožňuje monitorovať, kde sa ryby zdržiavajú, kde narazia na bariéry a kam sa vôbec nedostanú. Výskum nám pomôže ukázať, aký veľký problém pre reofilné druhy rýb predstavuje prítomnosť migračných prekážok, ktoré sa nachádzajú v slovensko-maďarskom úseku Dunaja,“ vysvetľuje Dr. Bořek Drozd z Jihočeské univerzity.
Jedným z hlavných cieľov LIFE Living Rivers programu je odstránenie migračných bariér alebo ich úprava tak, aby umožnili voľný prechod rýb riekami. Okrem toho sa v rámci programu plánujú aj ďalšie opatrenia, ako sú výstavba rybovodov či ekologické úpravy riečnych korýt, ktoré by mali podporiť obnovu populácií pôvodných druhov rýb vrátane jesetera malého, mreny severnej či boleňa dravého.
Ak dokážeme zabezpečiť, že sa im bude v budúcnosti dariť, bude to znamenať lepšie podmienky aj pre ostatné vodné druhy a celkovo sa zlepší stav našich riek.
Výzva pre rybárov: Bez vašej pomoci pôvodné druhy rýb nezachránime
Údaje z telemetrického výskumu sú veľmi dôležité pre ďalšie kroky v ochrane druhov, o ktoré v slovenských riekach môžeme prísť. Aby snaha vedcov priniesla želané ovocie, potrebujú označené ryby udržať v Dunaji čo najdlhšie. Aj rybári by si preto mali dobre všímať, čo odchytia. „Ryby, ktoré sme vypustili do rieky s vysielačkou, sú ľahko rozpoznateľné. Na brušku im zostáva jazva, jesetery sú navyše označené aj neprehliadnuteľným bielym štítkom na prsnej plutve. Ak sa podarí takúto rybu chytiť na udicu či do sietí, je potrebné, aby rybári zaznamenali údaje o nej do povolenky a pokračovali v ochrane vzácnych druhov tým, že ich vrátia späť do vody,“ zdôrazňuje špecialista z FROV JU Martin Šindler.
„Pokiaľ nájdete uhynutú rybu s vysielačkou, alebo nájdete len samotnú vysielačku (viď foto), prosíme o bezprostredné nahlásenie tejto skutočnosti (dátum, lokalita nálezu, méno nálezcu, kontakt) spolu s identifikačným údajom vysielačky (M code, 5. riadok na etikete). Každá vysielačka má na etikete kontaktné údaje v podobe e-mailu a telefónu. Pre nás ide o nesmierne dôležitú informáciu. Veľmi ďakujeme za spoluprácu,” žiada o pomoc Dr. Bořek Drozd z FROV JU.
Autor: Michaela Domanová
Foto: WWF, FROV JU